Trio Salontay – Kačic – Špiner vydáva album “Zedzdžez”.

• Pop/Rock
• Domáce

Krehký klavírny úvod je ako z diel estónskeho skladateľa súčasnej vážnej hudby Arva Pärta. Potom prichádza dekonštrukcia, pridajú sa bicie, gitara, neskôr aj akordeón a nasleduje 45 minút hudby, ktorá ide proti akýmkoľvek stereotypom a je náročné ju zaškatuľkovať. Debutový album Zedzdžez od trojice Daniel Salontay – Jakub Kačic – Daniel Špiner vychádza v týchto dňoch vo vydavateľstve Slnko Records.

Neskúšať, čo už bolo vyskúšané. Tak znie motto zostavy autorov albumu, z ktorej každý člen, napriek rôznemu veku, má za sebou množstvo hudobných skúseností. Najmladší Jakub Kačic, bubeník, hrá v iných projektoch aj na gitare (Fallgrapp, Emma Drobná) alebo base (Peter Lipa Band). Daniel Špiner je klavirista a akordeonista, ktorý spolupracoval s Andrejom Šebanom a tvorí a koncertuje s Katarínou Koščovou, Simou Magušinovou a Milou Medvedovskou. Daniel Salontay už viac ako 20 rokov skúma možnosti gitarových nástrojov v kapele Longital, ale nahrával či produkoval aj pre iných – napríklad Richarda Müllera, Neurópu, Michala Kaščáka či Zuzanu Homolovú.

Aj na albume Zedzdžez je Daniel Salontay v akejsi úlohe pedagogického dozoru. O spoločnom projekte sa s Jakubom a Danielom bavili už dlhšie. S Kačicom sú susedia na chalupe v Bielych Karpatoch a Špiner dokonca s Longitalom chvíľu hrával.

“Obidvoch poznám ako fenomenálnych muzikantov, ale každý máme svoje stereotypy a bol som zvedavý, ako to zafunguje spolu. Povedali sme si teda, že budeme hrať s pocitom, ako keď sa človek prvýkrát dostane k nástroju a je očarený jeho zvukom. Dali sme si dlhé raňajky a išli nahrávať,” hovorí Salontay.

Pôvodný plán bol najskôr zaznamenať nápady, ktoré sa neskôr rozpracujú. Aj preto bola prvá session nahratá len na mobil. Nakoniec však autori na nahrávkach nič nemenili a použili dokonca aj záznam z iPhonu, ktorý bude bonusom k rozsiahlejšiemu digitálnemu vydaniu albumu. Na troch “raňajkových” dopoludniach tak vzniklo dielo so zaujímavou zvukovou estetikou, kde nie sú basové nástroje.

“Uvedomil som si, že nemám na tom čo upravovať, produkovať, cvičiť, alebo robiť zásahy. Po spätnom vypočutí si myslím, že je tam pravá miera toho, čo má človek vložiť do hudby. Sú tam výtržnosti aj zraniteľnosť, čaro okamihu nahraté naživo a súčasne hneď zaranžované od začiatku do konca. Niečo ako instantná kompozícia,” dodáva Daniel Salontay.

Zdroj: TS, Alexander Čerevka / Slnko Records