Šimon Brixi – Český barokový skladateľ, ktorého skladby si pre svoj objavný album vybral renomovaný súbor Hipocondria Ensemble.

• Domáce
• Klasika

V prvej tretine 18. storočia bolo možné v Prahe počuť talianske opery i koncerty, francúzske suity, talianske i nemecké oratóriá; neustále vznikali nové, čoraz viac virtuóznejšie skladby. Šimon Brixi bol jedným z najvýraznejších hudobníkov, ktorí z toho bohatstva čerpali inšpiráciu a súčasne k nemu svojou vlastnou invenciou prispievali. Písal predovšetkým hudbu liturgickú, dochovala sa z nej však len malá časť. Hoci nevydával svoje diela v tlačenej podobe, patril k uznávaným autorom a opisy jeho skladieb vlastnil i známy Jan Dismas Zelenka. Šimon Brixi majstrovsky ovládal všetky štýly a techniky svojej doby, cez prísny kontrapunkt až po náznaky galantného štýlu.

Hipocondria Ensemble sa pod umeleckým vedením Jana Hádka venuje tzv. „poučenej interpretácii“* hudby 17. a 18. storočia. Je sebavedomým komorným telesom, ktoré si vybudovalo za dve desaťročia činnosti pevné miesto medzi renomovanými súbormi starej hudby. Dramaturgiou svojho nového albumu a skladbami Šimona Brixiho vytvoril súbor pomyselný liturgický oblúk od rannej omše cez litánie až k Magnificat. Práve Magnificat môže štýlom i technickou náročnosťou odkazovať na diela Zelenku.

„Vytvoriť dramaturgiu album trvalo viac než dva roky. Na začiatku som mal predstavu nahrať Magnificat Šimona Brixiho a skladby jeho syna Františka Xavera. Po porade s muzikológom Marcom Niubó a s jeho pomocou som začal hľadať, ktoré skladby by boli vhodné. Po chvíli sa ukázalo, že tento variant nebude ten pravý. Pátranie pokračovalo, prichádzali ďalšie návrhy a s nimi i mená iných autorov – Giovanniho Battistu Bassaniho, Antonia Lottiho a podobne. Ani tieto varianty sa však z rôznych dôvodov nezdali byť dobré. Neskôr som sa vrátil k dielu Šimona Brixiho a začal som zisťovať, či by sa z malého počtu jeho zachovaných skladieb dal vytvoriť reprezentatívny výber na nahrávku. Vyberal som približne z dvoch desiatok duchovných skladieb nachádzajúcich sa na rôznych miestach. Niektoré z nich som musel vylúčiť pre nedostupnosť. Pri ďalších sa pri prepisovaní zistilo, že sú to neskoršie úpravy z druhej polovice 18. storočia. Kvôli zmenám vo vedení hlasov, v inštrumentácii a pre celkové množstvo chýb museli byť tieto skladby taktiež z výberu vyradené. Nakoniec sa tak pre nahrávanie vykryštalizovalo šesť skladieb. S odstupom času musím povedať, že neľutujem vynaloženú prácu a starostlivé zvažovanie, pretože sa podarilo vybrať naozaj krásne a reprezentatívne skladby, ktoré si zaslúžia, aby znovu zneli,“ hovorí Jan Hádek.

Hipocondria Ensemble nahral album v spolupráci s vynikajúcimi sólistami – sopranistkou Hanou Blažíkovou a basistom Jaromírom Noskom. Novinka vychádza 27. augusta 2021 vo vydavateľstve Supraphon. Album obsahuje skladby: Missa ex D, Arietta De gloriosissima resurectione Domini nostri Jesu Christi, Litaniae de venerabili sacramento, Alma redemptoris mater, Domine ad adjuvandum me festina, Magnificat. Ide o nahrávky uvedené v svetovej premiére a skladba Magnificat bola prvýkrát nahraná na dobových nástrojoch. Album vychádza v cennej supraphonskej edícii Hudba Prahy 18. století na CD i v digitálnych formátoch.

V súvislosti s vydaním albumu pripravuje Hipocondria Ensemble na 14. decembra 2021 jeho koncertné prevedenie v rámci komornej série FOK v kostole sv. Šimona a Judy v Prahe a na budúci rok plánuje s rovnakým programom vystúpiť na Svätováclavskom hudobnom festivale v Ostrave.

*Historicky poučená interpretácia – Označovaná tiež ako autentická či dobová interpretácia, je trend rozšírený predovšetkým v hudbe stredovekej, renesančnej, barokovej (stále viac ale i klasickej a romantickej), kedy hudobníci hrajú hudobné skladby na pôvodných historických, reštaurovaných nástrojoch či na novovytvorených replikách dobových nástrojov, pre ktoré boli dané skladby pôvodne napísané. Ide o prevedenie skladieb “na autentických hudobných nástrojoch” so zohľadnením dostupných znalostí vtedajšej praxe. Zámerom je pokus o interpretáciu hudobných skladieb v tej podobe, v akej pôvodne mohli znieť v dobe svojho vzniku.