Film “DOBRÁ SMRŤ”, laureát ocenenia Slnko v sieti 2020 za najlepší dokumentárny film, vychádza v limitovanej edícii na Blu-ray!

• Domáce

Ide o skutočný príbeh 72-ročnej Angličanky Janette, ktorá trpí nevyliečiteľnou chorobou a túži uzavrieť svoj život dôstojne; preto volí lekárom asistovanú smrť. Slovenský režisér a producent Tomáš Krupa ním prináša otázku – vlastníme svoj život, alebo on vlastní nás?
Film uvádza na nosičoch Blu-ray do sietí obchodov od 10.12.2020 distribučná spoločnosti Spinaker.

Najsilnejšou stránkou filmu je hlavná postava Janette Butlin, ktorá nechala filmový štáb s kamerou vojsť do svojho života. Film je nakrútený pomocou observatívnej metódy a do príbehu Janette vplieta charaktery a životné cesty jej najbližších. Mimoriadne emotívny príbeh je vytvorený skutočnými autentickými situáciami, ktorými si členovia rodiny a priatelia s hrdinkou prešli. Divák sa môže stať priamym svedkom dramatických situácií, v ktorých sa odkrývajú medziľudské vzťahy a postoje k tak kontroverznému rozhodnutiu.

„Príbeh vzniku filmu sa datuje v roku 2016, kedy sme s kameramanom Ondřejom Szollosom vycestovali s novinárskou akreditáciou na medzinárodnú konferenciu o eutanázii, ktorá sa vtedy konala v Amsterdame, v Holandsku. Zoznámili sme sa tam so švajčiarskou doktorkou Erikou. Najskôr som oslovil na spoluprácu ju, pretože je vo svete známa ako bojovníčka za právo dobrovoľne končiť svoj život dôstojne a má aj svoju vlastnú súkromnú kliniku v Bazileji vo Švajčiarsku. Nie vždy bola na tejto strane, je kresťanka a už to jej osobnosť robilo zaujímavou. Porozprávali sme sa o našich zámeroch a motiváciách. Navrhla, že môže osloviť svojich plánovaných pacientov ohľadom možnosti pracovať s filmovým štábom a uvidíme, či sa niekto ozve. Neviem, koľkým pacientom pani doktorka rozoslala informáciu, ale po zhruba dvoch mesiacoch čakania prišiel jeden jediný e-mail, a to práve od Angličanky Janette Butlin, že má o doktorky Preisig termín a je odhodlaná zdieľať svoj príbeh a osud pre film. Keď som to čítal bolo to nesmierne silné, cítil som z toho isté volanie. Od prvého momentu, keď sme sa streli, som vedel, že presne ju sme hľadali, na ňu sme čakali. Vyžarovala z nej múdrosť a elegancia. Janette sa správala veľmi otvorene, priateľsky. Sama nastolila bezbariérový prístup a slobodu spýtať sa na hocičo hneď na začiatku nášho vzťahu. Nerobilo jej to žiadne problémy, pretože to vystihovalo presne jej pravdivú osobnosť, chcela veci odkrývať a nie skrývať. Keď som sa jej pýtal, prečo chce podstúpiť pre ňu fyzicky náročné filmovanie na záver svojho života, odpovedala, že pokiaľ film niekedy pomôže čo i len jednému človeku, ktorý má podobné zdravotné ťažkosti a uvažuje, čo ďalej, ale nevie si dať rady a tento film mu v niečom pomôže, bude jej to stačiť a má to pre ňu celé zmysel. Ujasnili sme si, že jej rozhodnutie nesmie podmieňovať vzniku filmu. Ja a môj filmový štáb sme boli odhodlaní s ňou ísť až do konca. Chcel som ale, aby vedela, že sa vždy môže rozhodnúť slobodne, pre to, čo bude nakoniec chcieť. Aj keby v poslednej minúte sa rozhodla inak.. Film by mal výpovednú hodnotu v každom prípade. Zasmiala sa a odpovedala, že ona je rozhodnutá. Myslím, že na jej výraznej, sympatickej osobnosti celý film stojí“ povedal režisér a producent filmu Tomáš Krupa.

Oficiálny trailer k filmu:

Film DOBRÁ SMRŤ sprevádza aj podporná kampaň, do ktorej sa zapojilo 15 osobností z kultúry, spoločenského života, medicíny aj cirkvi. Zhodujú sa na tom, že smrť patrí medzi najdôležitejšie témy v živote a pripomínajú fakt, že všetci starneme a časom prídu aj obavy o kvalitu života i zo straty dôstojnosti. Vyjadrili sa aj: evanjelický farár Ondrej Prostredník, publicista Samuel Marec, reportér Andrej Bán, zakladateľka paliatívnej starostlivosti na Slovensku Kristína Križanová, aktivistka Zuzana Wienk, režiséri Marko Škop, Miro Remo, herec a hudobník Kamil Mikulčík a ďalší.

Tu si môžete pozrieť videokampaň:

Osobnosti z video-kampane (výber citátov a ich prepisy):

„Pokrok ľudského poznania a ľudských zručností veľmi vážne kladie pred nás otázku, kedy končí ten život, ktorý nám Boh daroval a odkedy je to život, ktorý predlžujeme z ľudskej vôle. Toto je veľmi vážna otázka, ktorej sa cirkev musí venovať.
Boh je milosrdný Boh a nestvoril nás k tomu, aby sme sa na konci života potýkali s nedôstojnou situáciou, ktorá mení ľudskú bytosť – ktorá má byť obrazom dokonalého Boha – ktorá mení túto bytosť na karikatúru ľudskej bytosti.
Prvá voľba je vždy paliatívna medicína, to by som rád vyjadril ako principiálny postoj, ale zároveň som presvedčený, že to nemôže byť jediná odpoveď, že my jednoducho ľudí, ktorí zostávajú pri vedomí, ktorí sú autonómni vo svojom rozhodovaní, že ich prostredníctvom paliatívnej medicíny nemôžeme nútiť k nechcenému pokračovaniu ich života.“ Ondrej Prostredník, evanjelický teológ

„Ja som vo svojom profesionálnom živote zažila veľmi veľa vecí. Myslím si, že by som sa nerozhodla poskytovať služby asistovaného suicídia, ale viem si predstaviť situáciu, v ktorej o to môže človek žiadať. Viem si to predstaviť. Viem sa do toho vžiť a nikdy by som to neodsúdila, ale súčasne si myslím, že naozaj nie sme ako spoločnosť tak ďaleko. My sa nevieme rozprávať ani o zomieraní, ktoré je prirodzené, nie to o zomieraní, ktoré by bolo „neprirodzené“, alebo o zomieraní pri zlyhaní terapeutických možností. Toto je tabu, to sa nepatrí.“
Kristína Križanová, zakladateľka paliatívnej starostlivosti na Slovensku.

„Ja som presvedčená o tom, že Boh nám zveril slobodu, zveril nám zodpovednosť za to, aké sú naše rozhodnutia nie len o nás samých, ale aj pre iných a zveril nám túžbu po dôstojnosti. Myslím si, že toto je dôležité, aby sme vedeli dôstojne žiť, aj dôstojne umierať.
Táto téma je v našej spoločnosti tak tabuizovaná, že aj ľudia, ktorí o tom potrebujú rozprávať a dávajú to na známosť svojim blízkym, títo blízki od tej témy pozornosť neustále odkláňajú, jednoducho nie sme schopní nechať tú otázku znieť, že pre niekoho život prestáva mať zmysel a že je vystavený myšlienkam na dobrovoľný odchod z tohto sveta.“
Anna Polcková, evanjelická farárka

„Pre mňa je to veľmi ťažké aj preto, lebo som bol ako fotograf, ako reportér svedkom vojnových hrôz, ktoré som zaznamenával 30 rokov. Mal som taký pocit, že na mnohé veci som už pripravený, mnohé veci som aj na vlastnej koži zažil. Nikdy som nič podobné vo filme nevidel. Tí ľudia nehrajú ako herci, ale z nejakého zázračného dôvodu sa autorom filmu podarilo dosiahnuť nevídanú, maximálnu mieru autenticity. Nebola chvíľa, kedy by som mal pocit, že tých ľudí kamera ruší, a to aj napriek tomu, že hovoria o mimoriadne citlivých a intímnych veciach.
Nie je dôležitejšia téma v živote, ako je smrť.
Názor na to, či je správna eutanázia, alebo dobrovoľná smrť, nemám jasne definovaný a po skončení filmu tých otázok alebo argumentov – aj za aj proti – mám v sebe viac ako na začiatku, ale to je asi správne.“ Andrej Bán, reportér

„Myslím si, že je správne, keď sa o smrti vieme rozprávať ako o prirodzenej súčasti života, keď sa vieme na ňu pripravovať a keď z nej nerobíme tabu. Aj smrť aj utrpenie sú súčasťou života a my sa tým, že tieto témy vytláčame na okraj, pripravujeme o veľmi hlboké, ľudské spojenia s našimi najbližšími.
Považujem to za veľkú odvahu, nafilmovať – ako pozorovateľ – takúto cestu rodiny a byť pri tom bez toho, aby ste sa snažili tú realitu zmeniť. Konfrontácia s takým ťažkým rozhodnutím a autentický pohľad na rodinu, ktorá tým prechádza, je naozaj veľmi silným zážitkom.“ Zuzana Wienk, aktivistka

„Paliatívna starostlivosť je o tom, že zabezpečíme osobám, ktoré sú terminálne choré, čo najväčší stupeň komfortu, kontrolu bolesti a podobne. V mojom ponímanú sa eutanázia a paliatívna starostlivosť nevylučujú, človek sa môže rozhodnúť pre paliatívnu starostlivosť, ale v istom momente sa môže rozhodnúť, že pôjde cestou eutanázie. To znamená, že je to iba o voľbe cesty.
Toto je príbeh zo života, príbeh ženy, ktorá sa rozhodla podstúpiť asistovanú smrť, je to autentická výpoveď, svedectvo o tom, čo môže človek čakať, keď sa rozhodne ísť touto cestou. Je veľmi silný, podľa mňa je veľmi dobre spracovaný a ukazuje istý spôsob uvažovania, ktorý treba v demokratickej spoločnosti akceptovať.“ Peter Kováč, súdny lekár

„Prečo by človek nemal rozhodovať o tom, ako ukončí svoj život? Myslím si, že ak je v poriadku psychicky alebo ak smeruje len k prehlbovaniu zdravotnej indispozície, tak akceptujem túto formu ukončenia života.
Mne sa veľmi páčila tá otvorenosť, vykryštalizovanie vzťahov v rámci rodiny. To mimoriadne oceňujem. Som veľmi pozitívne prekvapený. A som rád, že je to slovenský film, lebo tak vôbec nepôsobí.“ Miro Remo, filmár

Osobnosti z foto-kampane:

„V našom svete rozpadajúcich sa vzťahov, kde čoraz viac ľudí svoje starnutie a umieranie prežije v samote zabudnutia, je eutanázia možno iba ďalším krokom na tej osamelej ceste.“ Daniel Pastirčák.

„Ľahko sa hovorí o štatistikách, ale keď štatistiky dostanú tváre a rozpovedia svoje príbehy, zrazu je to omnoho zložitejšie. Sila tohto dokumentu sa ukrýva práve v tom, že civilne a bez zbytočných emócií týchto ľudí ukazuje. A čo my s nimi? Sú dve správne odpovede: buď im pomôžeme, alebo to jednoducho necháme na nich. Je to ich život a ich utrpenie, ktoré si síce môžeme predstavovať, ale nikdy ho nezažijeme. Len potom zrejme asi za nich nemôžeme ani rozhodovať.“ Samuel Marec, publicista

„Čo cítime, keď máme pocit, že sme doživotne v slepej ulici, na konci ktorej je len smrť a je zrazu naozaj jedno, kedy presne sa to stane? Tak nejako sa môžu cítiť aj tí, ktorí skáču z Nuselského mosta. No ich dôvody sú väčšinou emotívne exaltované, plné frustrácie, nepochopenia a hnevu na celý svet.
Tu som nič také nevidel. Cítil som pokoj, zmierenie sa so sebou, nakoniec aj s telom, s rodinou aj s celým vesmírom. Vyrovnať účty a čo najskôr sa ocitnúť vo svetle Boha, ktorý nás zbaví neznesiteľnej pozemskej bolesti. Ale bolesť sa dá pochopiť len láskou a mám pocit, že tu trochu absentovala a vzťahy stagnovali. Neviem, ako by som to cítil ja, ale dokážem neodsúdiť a pochopiť aj možnosť, že môžu existovať výnimky z výnimiek. ONA je pre mňa odvážna tým, ako sa vedela slobodne rozhodnúť.“ Kamil Mikulčík, herec a hudobník

„Biografický film Tomáša Krupu, Dobrá smrť, je sugestívnym príbehom rozhodnutia Janette Butlin pre asistovanú samovraždu. Problém asistovanej samovraždy je z morálneho hľadiska náročný a filozofia naň nemá jednoznačnú odpoveď. Stoicizmus, na ktorý film odkazuje svojím titulom „dobrá smrť“, čo je grécky pojem, považoval dobrovoľnú smrť za racionálny čin. Pretože nie smrť je zlom, ale iracionálny strach zo smrti a utrpenia je tým, čo zlo spôsobuje. Smrť nie je dobrom ani zlom, ale prirodzeným zavŕšením života. Dôležitý preto nie je ani tak samotný čin samovraždy, ale dôvody tohto činu. Práve na ne sa zameral aj režisér filmu, čím otvoril priestor na nové premyslenie tohto fenoménu z pohľadu súčasnosti a čo je možno ešte dôležitejšie, ukázal nám, že svet morálnych rozhodnutí nie je čiernobiely.“ Marek Debnár, filozof

„Tomáš Krupa nakrútil veľmi citlivý a silný film na dôležitú tému. Bohužiaľ, sú diagnózy, ktoré prinášajú obrovské fyzické a psychické utrpenie s kvalitou života v takom nedôstojnom mínuse a trvajú taký dlhý čas, že ľudskú bytosť prebijú cez dno dna. Podľa môjho názoru keď človek vie, že jeho existencia stráca meradlo, dobrovoľný odchod je ľudské a eticky akceptovateľné riešenie. Taká smrť môže práve predstavovať potvrdenie života.“ Marko Škop, režisér.

„O smrti – zvnútra, osobne – nevieme prakticky nič. A hoci o zomieraní by sme mohli a mali vedieť viac, zväčša ho vytesňujeme na samý okraj vnímania. Tvárime sa, že nás sa netýka – ešte nie! A ak sa týka našich blízkych, voláme iných, aby ho odvrátili.
Tomáš Krupa pred témou zomierania neuhol pohľadom. Zameral pozornosť výlučne na jednu z jeho podôb: z hľadiska fyzického aj psychického utrpenia nevyliečiteľne chorého človeka na tú najľahšiu. Nakrútil film, ktorý zvláštne citlivým, a zároveň anestetickým spôsobom ukazuje, ako vyzerá lúčenie, ak máme možnosť ovplyvniť to, ako sa život zavŕši.
Dobrá smrť otvára dôležitú tému – nielen smrti, ale aj hraníc ľudských práv. Je to pozoruhodné, pretože naša inak vysoko individualistická spoločnosť túto tému neotvára rada – možno aj preto, že smrť implicitne považuje za zlyhanie.“ Mária Ferenčuhová, filmová teoretička

„Hovoriť o smrti je podľa môjho názoru rovnako dôležité ako hovoriť o živote, i keď chápem, prečo sa tejto téme tak vyhýbame. Nie je to ale dobre. Pretože keď začneme otvorene diskutovať a premýšľať o smrti, náš život bude oveľa zaujímavejší a možno sa stane aj plnohodnotným. A asi si ho budeme i viac vážiť. Každé umelecké dielo, ktoré sa dokáže autenticky “pozrieť smrti do očí” (a dokumentárny film má na to zvlášť vhodné predpoklady) je preto dôležitým príspevkom k poznaniu života.“ Martin Ciel, filmový teoretik

„Mimoriadne náročnú tému dobrovoľného ukončenia života zobrazuje citlivo, bez moralizovania; je to fim na európskej úrovni, ktorý sa nestratí v konkurencii ktoréhokoľvek svetového festivalu. Krásne nakrútený, obrazy pokojne plynú, nechajú diváka premýšľať o pohnútkach Janette a evokujú rozjímanie o zmysle života.“ Ondrej Starinský, filmový dramaturg

Filmový štáb pracoval v zložení: kamera: Ondřej Szollos, strih: Peter Kudlička, zvukový dizajn: Miloš Hanzély, dramaturgia: Arash T. Riahi, Stephan Krumbiegel, Olga Sommerová, námet a scenár: Tomáš Krupa, Lukáš Hanulák, výkonná producentka: Henrieta Cvangová.
Dlhometrážny film DOBRÁ SMRŤ vznikol v slovensko-česko-francúzsko-nemecko-rakúskej koprodukcii. O realizáciu projektu sa postarala slovenská filmová produkčná spoločnosť HAILSTONE. Majoritným producentom a režisérom filmu je Tomáš Krupa, ktorý debutoval dlhometrážnym dokumentom ABSOLVENTI: Sloboda nie je zadarmo (2012). Na vzniku filmu sa ďalej koprodukčne podieľal český koproducent Masterfilm a rakúsky koproducent Golden Girls Film, televízia ARTE G.E.I.E., Česká Televízia a Rozhlas a televízia Slovenska s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu SR a Státního fondu pro podporu kinematografie ČR. Nakrúcanie sa uskutočnilo v rokoch 2016 – 2018 vo Veľkej Británii, USA a vo Švajčiarsku. Film je realizovaný v anglickom jazyku.

Titul Dobrá smrť nájde na www.spinaker.sk