Šimon Bilina, Richard Autner a Robin Schenk predstavujú novú pieseň „Hej horo divoká“ – návrat k opravdivosti v projekte Ubuntu.

• Pop/Rock
• Domáce

V dobe, kedy sa svet ženie vpred bez zastavenia a ľudská pozornosť je rozptyľovaná stovkami podnetov denne, prichádza trojica umelcov s niečím celkom opačným – s piesňou, ktorá vyzýva k zastaveniu, nádychu a návratu k podstate. Nový singel „Hej horo divoká“, ktorý vznikol v spolupráci Šimona Bilinu, Richarda Autnera a Robina Schenka, je hudobným manifestom návratu ku koreňom – k láske, prírode, tichu i vlastným emóciám.

„Hej horo divoká“ nie je len skladba. Je to útek od chaosu, pohladenie po duši a pripomienka, že niektoré hodnoty zostávajú napriek dobe stále rovnaké – pravdivé, hlboké a rýdze.

Trojica autorov, prepojených herectvom i hudbou, prináša surovú autenticitu, ktorá sa v súčasnej hudbe často stráca. Ich hlasy a osobnosti sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú priestor, kde môže poslucháč na chvíľu zabudnúť na svet okolo a započúvať sa do toho svojho – vnútorného.

Tento hudobný počin je zároveň súčasťou širšieho projektu Ubuntu, ktorého iniciátorom je práve Šimon Bilina. Projekt nesie meno inšpirované africkou filozofiou „Ubuntu“, ktorá v preklade znamená „Som, pretože sme“ – zdôrazňuje vzájomné prepojenie ľudí, rešpekt, empatiu a spolupatričnosť.

Ubuntu nie je len kultúrnym alebo hudobným projektom. Je to platforma, ktorá chce inšpirovať ku zmene myslenia – k väčšej láskavosti, vnímavosti a hľadaniu zmyslu v dobe, kedy sa všetko točí okolo výkonu a rýchlosti.

“Nad touto piesňou netreba príliš mudrovať. Snáď len, že ju napísali Orlické hory a bolesť zo straty milovaného. Tá pieseň mi pomohla to nevzdať a stať sa učňom v láske, čo nejde zachytiť slovami. Robin Schenk do nej pridal odtlačok svojho génia a spoločne s Richardom Autnerom bola vpísaná do éteru v kúzelnom štúdiu Ladislava Šišku. Pieseň hráme na koncertoch už rok, kde si ju s nami spievajú stovky ľudí a poznajú už každé slovo, i keď vychádza až teraz. Toto nikdy nebude samozrejmosť. Ďakujem všetkým, ktorí neprestávajú cítiť,” hovorí Šimon Bilina.

„Hej horo divoká“ je prvým krokom tohto ambiciózneho smeru – krokom, ktorý nie je hlasný, ale je počuteľný pre každého, kto chce naslúchať. Prináša svetlo, pokoj a návrat domov – k sebe.

TS, zdroj Adriána Nievelt